Pra žyta
“Žyćcio pražyć — nia pole perajści” (uschodne-słavianskaja “mudraść”)
Niapraŭda.
Zyćcio — jak žytniovaje pole.
Jdzieš praz pole: u adnoj ruce – sierp, u druhoj – kałasy.
Kožny kołas – Mahčymaść, pavarotny momant –
bifurkacyja, ad katoraj – ci tudy, ci tudy.
Zrež siarpom – skarystaj mahčymaść. Abo adchini.
Kožny kołas – u zierniach maje zarodki
inšych kałośsiaŭ – i hetak dalej.
Kiń u hlebu ziarniatka – abo prahłyni.
Praraście – budzie novy Kołas-Mahčymaść.
A ŭsiaho ich stolki – kolki jmhnieńniaŭ u žyćci.
Idzieš pa poli – adnoj rukoj režaš, druhoj – zasiavaješ.
Čym dalej – tym mienš zbožža dajuć kałasy.
Jak apošni sažnieš – tut tabie j kaniec.
Hmm… apošni ža kołas tož maje ziernie…
Mabyć parastki daść u inšym žyćci?
Paru dzion tamu bačyŭ son:
Ja ŭ žycie \ pšanicy – na poli, za chataj*.
Na poli sa mnoju — babula.
Pachmurna, ciopła, ale viecer šuhaje – jak pierad doždžam.
Lublu taki viecer – jon robić žyvym.
Chtości (babka?) mnie kaža, što “niechta ŭkraŭ baradu**“.
Heta drenna: dla pola barada – što dla čałavieka pup, pupavińnie.
Toj, chto skraŭ baradu – moža polu naškodzić.
Voś i dumaj… što heta usio značyć.
Nočču siadzieŭ u internecie – dy niejak trapiŭ na sajt pra sny. Sońnikaŭ tam – niekalki štuk. Kožny kaža svajo – supiarečnaje. Až śmiešna. Nikoli ich nie čytaju – maju svoj.
Ale stała cikava – što skažuć pra pole. „Pole = los” – adkazaŭ adzin ź jich. Usio dalejšaje – vyrasla z hetaha vobrazu. Potym uspomniŭ i pra Karatkieviča (siarpy, kałasy). Ale ja pra druhoje — ja pra siabie.
1. – jość fotka – ja ŭ pašanicy (1998).
2. – jość fotka – dzied Vasil z prababkaj Małańniaj (1958)
- toje samaje miesca, tolki kamera hladzić nie na Zachad \ Paŭnočny Zachad — u bok zierna-sušyłki, a na Ŭschod \ Paŭdniovy Ŭschod — u bok chaty i lesu. U daliečyni tam sama babula.
3. – niejdze tuta byŭ boj partyzanaŭ i niemcaŭ. Tam kaliści była pahriabnia. U joj pad čas taho boju chavałasia babula i jašče niekalki viaskovych žančyn. A za pahriabnioj chavalisia para niemcaŭ — adstrelvalisia ad partyzanaŭ, jakija stralali z boku našaj chaty.
** - Са слоўніка “Беларуская міфалогія”: